Veľký potenciál zmarený zlým výberom slovnej zásoby, ktorá nezapadá. Môžme to zhodiť na neľúbozvučnú slovenčinu? asi ani radšej nie. Autorov prvotný zámer vystihnúť tú surovosť existencie, podzemné pivničné priestory života znôškou nevhodne vybraných vulgarizmov, poprípade nie veľmi írečitými pojmami, ktoré narúšujú kohernetnosť textu, pretože vytŕčajú a v človeku zanechávajú len zlé pocity voči editorovi.
Leitmotív rovnako ako aj jednotlivé myšlieky sú prinajmenšom zaujímavé, aj keď vplyv Kafky je viac než citeľný, možno takto by to vyzeralo, keby sa Franz bol býval narodil do nehostinného južného Slovenska kde je najväčším paradoxom nie absurdita blízkosti alebo odcudzenia, ale paradox jazyka, ktorý dokáže inak pozoruhodné dielo degradovať na oné preklady zo sedemdesiatych rokov, na ktoré by slovenská literatúra najradšej zabudla.
Škoda, že toto dielo je viac manifestom dopadu nevhodne zvolenej jazykovej štylizácie ako podpovrchové reflexie o výsmechu nad rodinnými putami, ktoré neviažu tak ako by mali, len nechávajú vyniknúť vzdialenostiam medzi neprepojiteľnými generáciami.